Zodpovedný riešiteľ: Ing. Zahuranec Michal

Ostatní riešitelia: doc. Ing. Koteš Peter, PhD., doc. Ing. Odrobiňák Jaroslav, PhD.

Trvanie projektu: November 2019 – marec 2021

Cieľom práce je vyhotovenie vzoriek a obetónovanie vrstvou vláknobetónu a následné vykonanie skúšky. Porovnanie rôznych metód opracovania povrchu, vyhotovenie numerického modelu a kalibrácia súčiniteľov súdržnosti a trenia pre ďalší výskum. Projekt sa zaoberá šmykovým spojením betón –vláknobetón za použitia rôznych metód zdrsnenia povrchu. Betónové konštrukcie podliehajú vplyvom degradácie či už vplyvom preťaženia, cyklom rozmŕzania a zamŕzania, abrazívnemu porušeniu, korodovanie výstuže a pod. Každý z týchto spomenutých vplyvov znižuje únosnosť konštrukcie. Takto poškodené konštrukcie musia byť zosilnené aby spĺňali medzné stavy únosnosti a používateľnosti. U zvislých betónových konštrukcií ako sú stĺpy sa v mnohých prípadoch pristupuje k zosilneniu pomocou obetónovania prvku. V takomto prípade je veľký dôraz kladený na spolupôsobenie pôvodného a nového betónu. Hlavnými faktormi ovplyvňujúce výslednú odolnosť prierezu sú trenie a súdržnosť medzi pôvodným železobetónom a novou vrstvou. Na odolnosť má veľký vplyv úprava povrchu. V rámci projektu sa vykonajú experimentálne testy za použitia rožných metód úprav povrchu a následne sa porovnajú. Predpokladá sa, že experiment bude pozostávať z 15 vzoriek o rozmeroch 150x150x400 mm, ktoré budú opracované a obetónované vláknobetónom hrúbky 35 mm. Vytvoria sa tým vzorky pre tzv. push-testy. Na vzorkách sa vykonajú skúšky tlakom. Následne výsledky budú spracované a prezentované na školskom kole SVOČ.