Číslo projektu: APVV-14-0772
Názov projektu: Trvanlivosť prvkov dopravnej infraštruktúry
Zodpovedný riešiteľ: doc. Ing. Peter Koteš, PhD.
Popis výstupu:
• V roku 2017 boli na základe údajov o znečistení v rokoch 2015 a 2016 aktualizované mapy agresivity prostredia a korózne mapy pre uhlíkovú oceľ a zinok. Pri aktualizácii boli použité dose-response funkcie stanovené z predchádzajúcich údajov. Na základe meraní skutočnej korózie na rôznych reálnych konštrukciách (mostné konštrukcie a lávky, základy stožiarov, železobetónová trámová konštrukcia) bol preukázaný ďalší nárast koróznych úbytkov (zmenšenie priemeru výstuže) na základe ktorého bola aktualizovaná rýchlosť korózie na reálnej konštrukcii. Získané merania skutočnej korózie slúžili na vytvorenie numerickej simulácie vplyvu korózie na zmenu odolnosti v šmyku železobetónového T-prierezu. Údaje z výskumu korozívnych úbytkov na vzorkách konštrukčnej ocele osadených priamo na mostných objektoch vedú k záveru, že na rýchlosť korózie nevplýva významne len agresivita prostredia, v ktorom sa vzorky nachádzajú, ale aj poloha vzoriek v rámci priečneho rezu a či sú chránené, alebo nechránené voči dažďu. Vzorky umiestnené v relatívne miernom korozívnom prostredí vystavené priamo poveternosti či vode z komunikácie tak môžu korodovať oveľa intenzívnejšie, ako vzorky v prostredí s výrazne vyššou agresivitou, avšak umiestnené v chránenej mikroklíme niekde v závetrí pod nosnou konštrukciou. Výskum v roku 2017 bol tiež čiastočne zameraný na problematiku nedostatočnej údržby a následného vzniku korózie na jednotlivých konštrukčných častiach lávok pre peších. Išlo o spresnenie účinkov degradácie vplyvom korózie. Analýza dát spolu s dátami z roku 2016 jednoznačne potvrdila, že najrozhodujúcejším faktorom pri konštrukciách vo veľmi zlom až havarijnom stave je práve progresivita korózie na rozhodujúcich nosných prvkoch.
Číslo projektu: VEGA 1/0254/15
Názov projektu: Implementácia nových diagnostických metód pre potreby optimalizácie životnosti vozoviek
Zodpovedný riešiteľ: doc. Ing. Katarína Zgútová, PhD.
Popis výstupu:
• Významným výstupom projektu je vytvorenie pokusného poľa na výskum konštrukcií vozoviek s nestmelenými podkladovými vrstvami a na overovanie metód kontroly kvality podložia a nestmelených konštrukčných vrstiev nachádzajúcich sa v konštrukciách vozoviek a spevnených dopravných plôch. Na základe údajov z vykonaných meraní boli odvodené korelačné závislosti medzi rôznymi metódami kontroly a bol vytvorený otvorený databázový systém umožňujúci posúdiť využiteľnosť konkrétnych nedeštruktívnych metód merania deformačných vlastností zemín a nestmelených materiálov pri rôznych stavebných, klimatických, okrajových podmienok posudzovaných inžinierskych stavieb. Výsledky riešenia boli taktiež využité na vypracovanie návrhu na doplnenie a revíziu normy STN 73 6133:2010. Bolo odporúčané zosúladiť požadované charakteristiky konštrukčnej pláne vozoviek (podložia) v etape navrhovania s požiadavkami v etape kontroly kvality počas výstavby pre stredné až veľmi ľahké dopravné zaťaženie (triedy dopravného zaťaženia (IV až VI).
Číslo projektu: VEGA 1/0945/16
Názov projektu: Teória a tvorba energeticky úsporných a environmentálne vhodných obalových konštrukcií drevostavieb
Zodpovedný riešiteľ: prof. Ing. Pavol Ďurica, CSc.
Popis výstupu:
• Vývoj a odladenie unikátnej metodiky zahrňujúcej možnosti experimentálneho výskumu pracoviska, spočívajúceho v numerických experimentoch pomocou tepelno-vlhkostných simulácií, v dlhodobom experimentálnom hodnotení vzoriek pomocou pavilónového výskumu (stacionárne podmienky vnútorného prostredia a reálne podmienky vonkajšej klímy) a v meraniach v klimatických komorách formou hot-boxu so zohľadnením laboratórnych účinkov rozdielnych teplôt, tlakov vodných pár, vetra, dažďa a slnečného žiarenia. Táto už slúži pri návrhoch, vývoji prototypov a realizácii vybraných sendvičových obalových konštrukcií drevostavieb pre pasívne a inteligentné budovy, „priaznivých“ k životnému prostrediu. Vývoj a overenie tepelno-energetických parametrov progresívnych okenných konštrukcií, ktoré by mali viesť k spresneniu metód teoretických výpočtových postupov energetických bilancií stavebných objektov. Spracovanie rozsiahlej databázy klimatických údajov vonkajšej klímy situovania Laboratórneho centra KPSU SvF UNIZA a budovy Výskumného centra UNIZA s premenlivým časovým krokom (od hodiny po minútové intervaly počas dvoch kalendárnych rokov – teplota a relatívna vlhkosť vonkajšieho vzduchu, rýchlosť a smer vetra, priame a difúzne slnečné žiarenie, atmosférické zrážky). Údaje boli použité na tvorbu testovacieho „referenčného“ roku, umožňujúceho energetické simulácie obalových konštrukcií a techniky prostredia budov a na dlhodobé sledovanie zmien parametrov vonkajšej klímy v areáli UNIZA.
Číslo projektu: APVV-15-0340
Názov projektu: Modely vzniku a šírenia požiarov na zvýšenie bezpečnosti cestných tunelov
Zodpovedný riešiteľ: RNDr. Ján Glasa, CSc. (Slovenská akadémia vied), za SvF UNIZA: Ing. Peter Danišovič, PhD.
Popis výstupu:
• V rámci riešenia boli vykonané testovacie merania rýchlosti prúdenia vzduchu v tuneli Branisko individuálnymi anemometrami s kontinuálnym záznamom a online pripojením cez Bluetooth. Boli tiež vykonané experimenty v tuneli Poľana zamerané na dymové skúšky troch scenárov požiaru (požiar osobného vozidla a nákladného vozidla), meranie rýchlostných polí a optickej priepustnosti na kritických miestach v tuneli pomocou sietí anemometrov a meračov opacity. V tuneli Považský Chlmec sa počas komplexných skúšok zaznamenávala rýchlosť a smer prúdenia vzduchu na portáloch na zistenie vplyvu vonkajších poveternostných podmienok na prúdenie vzduchu v tunelových rúrach. Na základe vykonaných experimentov sa získali unikátne, autentické údaje z riadiaceho systému tunela opisujúce reakciu tunela na testované požiare a údaje z detektorov a meračov v tuneli relevantných pre počítačovú simuláciu. Bol vytvorený model tunela Poľana a boli pripravené vstupné údaje pre simuláciu vrátane analýz súvisiacich s paralelizáciou výpočtu a efektívnosti a presnosti simulácie. Vykonané skúšky preverili funkčnosť a vzájomnú koordináciu jednotlivých systémov tunela v reakcii na požiar, poukázali na potrebu miernej úpravy a vyladenia niektorých parametrov riadenia tunela, čím prispeli k zvýšeniu bezpečnosti cestných tunelov.